Zámok Slovenská Ľupča

Zámok Slovenská Ľupča, známy aj ako Ľupčiansky hrad, je jedným z najlepšie zachovaných hradov na Slovensku. Nachádza sa nad obcou Slovenská Ľupča na úpätí Nízkych Tatier, v okrese Banská Bystrica. Jeho história siaha až do 13. storočia, kedy bol pravdepodobne postavený pred rokom 1250 ako súčasť širšieho opevňovacieho programu po mongolskej invázii. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1255, kedy kráľ Belo IV. udelil mestské práva Banskej Bystrici v priestoroch Ľupčianskeho hradu. Hrad bol súčasťou vena uhorských kráľovien a vďaka svojej polohe v blízkosti rozsiahlych lesov plných zveri bol často navštevovaný panovníkmi, vrátane Ľudovíta I. Veľkého, Žigmunda Luxemburského a Mateja Korvína. V roku 1620 sa hrad stal majetkom rodiny Széchyovcov a po sobáši s Máriou Széchyovou prešiel do rúk uhorského palatína Juraja Wesselényiho. Napriek tomu, že hrad slúžil ako rezidencia vodcu stavovského povstania proti Habsburgovcom, zostal nepoškodený a zachoval sa v dobrom stave až do moderných čias. V 19. storočí prešiel do vlastníctva uhorského štátu a v roku 1873 bol premenený na sirotinec. Neskôr tu pôsobili ženské rehoľné rády a počas Slovenského národného povstania za druhej svetovej vojny tu nacisti zriadili väzenie pre povstalcov. Medzi zaujímavosti hradu patrí 62 metrov hlboká studňa vytesaná do skalného útesu, ktorá je zakončená tunelovou chodbou vedúcou von z hradu. Ďalším unikátom je viac ako 700 rokov stará lipa, známa ako Korvínova lipa, ktorá rastie pri bráne hradu. Legenda hovorí, že kráľ Matej Korvín rád sedával pod touto lipou. Lipa je vysoká 25 metrov a obvod jej kmeňa činí takmer 7,5 metra.